Sloh _ strana 1 z 1
SLOH
VŠEOBECNE O SLOHU
slohový postup
- je spôsob, akým sa skladajú, usporadúvajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu
- rozlišujeme tieto slohové postupy: informačný, rozprávací, opisný a výkladový
- každý slohový postup má svoje typické útvary
text (slohový útvar)
- vzniká ustáleným spôsobom - slohovým postupom. Slohový postup je spôsob skladania, vytvárania textu
- slohový útvar je výsledok tohto procesu
- v jednom slohovom útvare sa môžu kombinovať aj viaceré slohové postup y
štýl (sloh)
- je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu
- každý človek má svoj individuálny štýl jazyka (obliekania atď.)
- autor textu je subjektívny štýlotvorný činiteľ
korektorské značky
- grafické značky, ktoré v texte slúžia pri oprave konceptu
odsek
- samostatná významová časť textu, vyčleňuje sa pomlčkou na nový riadok alebo odsunutím od začiatku riadka
osnova
- stručný zápis textu v bodoch
koncept (prvopis)
- návrh slohovej práce s korektorskými značkami, s opravami, slúži ako príprava a predloha pre čistopis
čistopis
- slohová práca bez úprav, bez škrtov a korektorských značiek, konečná podoba
komunikácia (komunikovanie)
- vzájomné dorozumievanie sa najčastejšie sa uskutočňuje prostredníctvom prirodzeného jazyka, pri komunikácii si ľudia vymieňajú
poznatky – informácie
- zvyčajne býva bezprostredná, ale môže byť aj sprostredkovaná (telefón, počítač, vysielačka)
- informácia má svojho autora a adresáta, najčastejšie sa uskutočňuje ako rozhovor dvoch účastníkov (dialóg),kde sa úlohy autora
a adresáta striedajú, informácia sa odovzdáva zvyčajne ústne, písomne či obrazovo
- Úspešnú komunikáciu môžu znehodnotiť:
- neúplná, zlá formulácia myšlienok (zahmlievanie významu) - nesprávna, nepresná artikulácia, nevhodná sila alebo tempo reči,
nečitateľné písmo, nesprávny pravopis,
- vonkajšie rušivé momenty
- neúctivé správanie účastníkov komunikácie
SLOHOVÉ POSTUPY
Informačný Výkladový Opisný Rozprávací
• nevysvetľuje, iba
informuje, výpočet faktov
• odpovedá na otázky Kto?
Kde? Kedy? Ako? Prečo?
• analyzuje, vysvetľuje,
poúča, uvažuje
o neznámom, hodnotí
• zachytáva vnútorné
vzťahy medzi faktami
• zachytáva znaky,
vlastnosti osôb, následnosť
jednotlivých činností v
pracovnom postupe
• zachytáva udalosti, ako
sa odohrávajú v čase
a v priestore
• prináša jedinečný príbeh
hlavné
znaky
• dokumentárnosť (fakty)
• zameniteľnosť častí
• vecnosť
• aktuálnosť (časové údaje)
• objektívnosť
• súdržnosť textu
• vysvetľovanie príčinných
súvislostí
• následnosť myšlienok
• objektívnosť
• vypočítavanie vlastností
• zameniteľnosť častí
• objektívnosť (pr. opis
pracovnej činnosti)
• subjektívnosť (pr.
charakteristika osoby,
umelecký opis)
• statickosť (statický opis)
• dynamickosť (dynamický
opis)
• spracovanie od celku k
častiam
• súdržnosť textu
• následnosť dejov
s úvodom, jadrom a
záverom
• vysvetľovanie okolností
• subjektívnosť
• jedinečnosť
jazykové
prostriedky
• vyjadrovanie bez citových
prvkov
• prevaha podstatných
mien
• číselné údaje
• oznamovacie vety
• prevaha jednoduchých
viet
• podstatné mená
• presné údaje
• odborné termíny
• podraďovacie súvetia
• prítomný čas slovies
• neosobné vyjadrovanie
(tvar 1. osoby pl.)
• oznamovacie vety
• citáty, poznámky
• prechodníky
• podstatné mená
• prídavné mená
• zámená
• prirovnania
• jednoduché vety
s viacnásobnými
a rozvitými prívlastkami
• slovesá (minulý čas,
historický prézent - použitie
prítomného času na deje z
minulosti, pr. otvoril oči
a udivene sa pozerá...)
• spojky, príslovky,
citoslovcia
• všetky druhy viet podľa
zámeru hovoriaceho
• citovo zafarbené slová
• priama reč
slohové
útvary
oznámenie
správa
pozvánka
telegram
list
jedálny lístok
inzerát
rozvrh hodín
úradný životopis
prihláška
interview
bežný rozhovor
uvítací príhovor
referát*
výklad
kritika
recenzia
prednáška
úvaha
diskusia
polemika
slávnostný príhovor
statický opis
dynamický opis
opis prac. činnosti
charakteristika osoby
odborný opis
umelecký opis
návod
referát*
beletrizovaný životopis*
rozprávanie
rozprávka
povesť
poviedka
novela
román
legenda
bájka
báj
fejtón
beletrizovaný životopis*
jazykové
štýly
• administratívny
• publicistický
• hovorový
• náučný (odborný)
• publicistický
• náučný (odborný)
• publicistický
• umelecký
• publicistický
• rečnícky
• hovorový
* - v týchto slohových útvaroch možno kombinovať viaceré slohové postupy
SLOHOVÉ ÚTVARY (ŽÁNRE)
súkromný list
- píšeme blízkym ľuďom rodičom, súrodencom,
príbuzným, priateľom
- v liste pisateľ vyjadruje svoje zážitky, pocity, názory
alebo potreby
- list sa začína oslovením a končí sa pozdravom
- oslovenie v liste najbližším osobám vyjadruje city a úctu,
má byť úctivé
- používame vykanie
- v úvode nadviažeme na list, ktorý sme dostali,
poďakujeme, pozdravíme, príp. vysvetlíme, prečo list
píšeme, nepoužívame ošúchané vety (frázy): Úvodom
môjho listu Ťa tisíckrát pozdravujem
- v závere sa rozlúčime, pozdravíme a podpíšeme, na
obálku píšeme: Vážená pani Eva Horná) Vážený pán Ján
Horný
- súrodencom, rovesníkom sú z obsahovej i formálnej
stránky listy voľnejšie, na oslovenie v nich niekedy
použijeme slangové slova, vtipné oslovenia alebo
pozdravy, na obálku píšeme: Žiak Miroslav Múdry,
Študentka Jana Biela, Slečna Norika Bajtová) Mladý pán
Ľudovít Hríb alebo iba meno
úradný list
- úradné listy píšeme zvyčajne na papieri s predtlačenou
hlavičkou, kde je uvedená adresa odosielateľa, táto
adresa je zvyčajne v podobe predtlače alebo pečiatky aj v
ľavom hornom rohu úradnej obálky
- do pravej polovice listu vpíšeme adresu prijímateľa, pod
ňu miesto a dátum vystavenia listu, vľavo oproti dátumu
sa uvádza číslo, pod ktorým je v organizácii list úradne
vedený. Pre lepšiu prehľadnosť listovej agendy sa za
nadpisom "Vec" stručne uvedie, čo je náplňou listu, napr.
Pozvánka na ..., Oznámenie o ..., Objednávka čoho;
Odpoveď na Váš list Č. ... , Ponuka čoho, Vyžiadanie
informácií o …
- po tejto úvodnej časti nasleduje vlastný obsah listu,
začína sa oslovením, ak nepoznáme konkrétneho
adresáta, volíme všeobecné oslovenia ako: Vážené
dámy, vážení páni!, Vážení kolegovia! alebo iba Vážení!,
v obchodných listoch je dobré zistiť si konkrétneho
adresáta (majiteľa firmy, riaditeľa, pracovníka
zodpovedného za daný úsek a pod.)
- text môže obsahovať viaceré ustálené spôsoby
vyjadrovania, typické pre administratívny štýl, patria k nim
formulky ako: Obraciame: sa na Vašu firmu so žiadosťou
o zaslanie propagačného materiálu, o poskytnutie
informácií o ...; Dovoľujeme si Vás touto cestou požiadať
o … ;Chceli by sme Vás informovať o našom novom
výrobku...; Pri príležitosti 5. výročia založenia našej firmy
si Vás dovoľujeme pozvať na stretnutie...
- končíme opäť ustálenými pozdravmi ako: So
srdečným/priateľským pozdravom, S pozdravom. Okrem
pozdravu môže byť uvedené po)ďakovanie alebo iná
formulka, napr. Za skoré vybavenie svojej žiadosti/Prosby
srdečne ďakujem; Teším sa na Vašu skorú odpoveď
Očakávam Vašu skorú odpoveď
- úradný list je vizitkou organizácie, ktorá ho posiela, má
mať bezchybnú grafickú úpravu, kvôli čitateľnosti ho
nepíšeme rukou, štýl listu má byť stručný a výstižný
(vyjadrujeme sa pokiaľ možno v krátkych vetách), zdvorilý
(pošlite nám, prosím, ...; pošlite: nám láskavo...), ale bez
zbytočných zdvorilostných fráz, netreba hádam ani
zdôrazňovať, že úradný list musí byť napísaný bez
pravopisných chýb
- podpis úradnej osoby, ktorá posiela list, má byť
napísaný strojom: alebo vo forme pečiatky aj s uvedením
titulov či pracovnej funkcie, nad to sa odosielateľ podpíše
rukou alebo namiesto vlastnoručného podpisu sa za
menom po čiarke uvedie skratka v. r. (= vlastnou rukou),
ak text vystavila na pokyn nadriadeného pracovníka v
jeho mene iná osoba, uvedie sa za slovami Za správnosť
(= za správnosť zodpovedá) aj meno tejto zodpovednej
osoby, prípadne kontakt na ňu (telefónne číslo, e-mailová
adresa a pod.)
telegram, korešpondenčný lístok
- sú formy písomného styku
- informácie v nich majú byť stručné, výstižné a zväčša
neosobné
- osobný charakter má príležitostný telegram, obsahujúci
gratulácie alebo prejavy sústrasti
poštový peňažný poukaz
- slúži na poukázanie peňazí na účet adresáta v banke,
platba sa podáva v hotovosti, používame ju pri platbe za
stravu v školskej jedálni a pod.
- odosielateľ na poštových tlačivách vypĺňa len hrubo
orámované rubriky presne podľa platných predpisov, pr.
do poštovej poukážky sa suma vpisuje jedným slovom so
slovom korún, s veľkým začiatočným písmenom, ak
začína slovom sto, tisíc, zapíše sa ako Jednosto...,
Jedentisíc...
poštová sprievodka
- slúži ako doklad, že pošta prevzala balík alebo zásielku,
odosielateľ vypĺňa iba hrubo orámované časti tlačiva
podací lístok
- slúži ako doklad, že pošta prevzala od odosielateľa
doporučený list, doporučený list musí dostať adresát
osobne do ruky, (doporučený list sa nemôže dať do
domovej schránky)
správa
- ľudia si pri komunikácii vymieňajú informácie
- Informácia o udalostiach a podujatiach, ktoré sa už
odohrali, sa nazýva správa
- novinová správa je stručná a vecná informácia o
aktuálnych politických, spoločenských, hospodárskych,
kultúrnych a športových udalostiach doma a vo svete
- správa odpovedá na otázky kto? kedy? kde? ako?
prečo?
- má obsahovať všetky dôležité údaje
- tie sa radia podľa vopred zvoleného hľadiska
(dôležitosti, časovej postupnosti, podľa príčiny, dôsledku)
- správa má byť:
a) objektívna (nemá obsahovať názory, postoje, citové
prejavy autora)
b) aktuálna (má informovať o čerstvých udalostiach)
- titulok - nadpis novinovej správy, titulky v novinách
majú byť stručné, výstižné a nápadné (obsahom
i vzhľadom), aby čitateľa zaujali, niektoré správy obsahujú
aj stručný obsah, podtitulok alebo nadtitulok,
upozornenie: za nadpisom, titulkom nepíšeme bodku
komentár
- vzniká, ak sa k správe pripojí obšírnejšie vlastné
hodnotenie
oznámenie
- vyjadruje informáciu o tom, aká udalosť sa kde, kedy a
ako uskutočni
- oznámenia majú rozličnú formu: oznam, pozvánka,
inzerát, reklama, jedálny lístok
interview (rozhovor)
- cielený rozhovor s významnou alebo zaujímavou
osobnosťou v novinách, rozhlase alebo televízii
- patrí medzi útvary publicistického štýlu
- jeho úlohou je zaujať poslucháča (čitateľa) a priblížiť mu
zaujímavé skutočnosti
rozprávanie
1. zachytáva jedinečnú udalosť, príbeh
2. príbeh sa rozvíja v časovej postupnosti
3. člení sa na úvod, jadro a záver
4. jadro obsahuje dejovú zápletku, zauzľovanie,
vyvrcholenie a rozuzlenie deja
5. vyjadruje osobný zážitok, vlastný príbeh, vlastné
postoje
6. využíva slovesá (činnostné, plnovýznamové)
7. používa sa v ňom minulý čas slovies aj historický
prézent
8. využíva sa priama reč, oznamovacie, rozkazovacie,
opytovacie vety
- v rozprávaní vystupujú postavy, jedna z postáv je
zároveň rozprávačom, rozprávač môže hovoriť v 1.
osobe sg. alebo v 1. osobe pl. , uvádza čitateľov alebo
poslucháčov do prostredia a komentuje, ako prebieha dej,
čo robia postavy
- rozprávanie je živšie, ak v ňom použijeme priamu reč
postáv
- prítomný čas v rozprávaní nazývame historický
prézent (prítomný čas použitý na minulé deje)
- nadpis rozprávania má byť krátky – výstižný, môže to
byť podstatné meno v N: Môj miláčik, Záchranca, pád
podstatného mena: U strýka, Pri rieke, prídavné meno s
podstatným menom: Najmilšia spomienka, Prefíkaný
sused, opisná veta: Ako som učil psa, poučenie, múdrosť:
Klamať sa nevypláca, nedokončená veta: Kto druhému
jamu kope...
- dialóg - rozhovor dvoch alebo viacerých postáv (osôb)
- repliky - jednotlivé odpovede v rozhovore nazývame
- reč postáv nemusíme vždy vyjadriť priamo (uvádzacou
vetou a priamou rečou s úvodzovkami),niekedy ju
rozprávač vyjadrí nepriamo (Hlaváčik povedal, že…)
alebo polopriamo (sadni si, máš päťku, povedala pani
učiteľka)
- pri priamom rozprávaní rozprávame príbeh tak, ako ho
vidí/cíti jedna, zvyčajne hlavná postava stvárňovaného
príbehu, slovesá sú v tvare 1. os. sg. - preto takéto
rozprávanie nazývame ja-rozprávanie
- ak o tom, čo prežil a cítil hlavný hrdina príbehu rozpráva,
niekto iný používa tvar 3. osoby, hovoríme o nepriamom
rozprávaní alebo on-rozprávanie
- retrospektíva - postup v rozprávaní deja, kedy sa
najskôr dozvieme rozuzlenie, až potom sa dozvedáme,
ako k nemu došlo (najmä v detektívkach)
- in medias res - v rozprávaní vstúpenie priamo do deja
statický opis (statický = stály, nemenný)
1. predmetom opisu je vec, rastlina, zviera, budova...
2. opis nemá dej
3. vec, rastlina, zviera... sa opisuje v stave pokoja
4. vyratúvajú sa v ňom vlastnosti, znaky predmetu v istom
poradí
5. využívajú sa najmä podstatné mená a prídavné mená
6. používa sa prítomný čas slovies
7. používajú sa oznamovacie vety
8. používajú sa presné pomenovania a vecné prirovnania
9. poradie opisovaných častí nie je záväzné, jednotlivé
vlastnosti sa k sebe priraďujú voľne
dynamický opis (dynamický = dejový, meniaci sa,
vyvíjajúci sa)
1. vniká ak opisujeme nejaký dej, proces, ktorý sa
opakuje
2. typickým dynamickým opisom je opis pracovnej
činnosti
3. v opise pracovnej činnosti vysvetľujeme v časovej
postupnosti pracovné úkony, ktoré treba vykonať pri
realizácii nejakého diela, napríklad: sadenie stromčekov,
návod na obsluhu prístroja, recept na prípravu bábovky
4. v dynamickom opise sú dôležité slovesá, používajú sa
zvyčajne v 1. osobe pl. prítomného času alebo v 2.os. pl.
rozkazovacom spôsobe
5. poradie opisovaných častí je záväzné
umelecký opis
- citovo zafarbený, náladový
- autor opisuje nielen pravdivo jednotlivé vlastnosti javu,
ale vyjadruje aj svoj citový vzťah k opisovanému javu,
používajú sa na to čo najkrajšie a najpôsobivejšie
umelecké obrazy
Obrazné pomenovanie býva založené na:
a) podobnosti = metafora: škovránok - spevák výšin;
sluka - posol jari; zomrel - dohorela svieca jeho života
b) na vnútornej súvislosti (na vzťahu časti a celku) =
metonymia: žiaci odišli do kina - škola odišla do kina,
čítam Rúfusove básne - čítam Rúfusa
c) na prenášaní vlastností ľudí, zvierat na niečo neživé =
personifikácia (vlastnosti ľudí), animalizácia (vlastnosti
zvierat): potôčik v zime zamrzol - potôčik v zime onemel,
takmer ani nedýchal, zomrel
d) na obraznom prívlastku a prirovnaní: nebotyčné
výšky, náhlivé potôčky, blatúchy sú ako zlaté dukáty
odborný opis
- je statický
- znaky a vlastnosti opisovaného predmetu sa podávajú
vecne a presne, vyberajú a usporadúvajú sa podľa dôležitosti,
nie podľa osobného dojmu autora
- autor má mat' odborné vedomosti o opisovanom jave (o
jeho určení, fungovaní, vzniku a pod.)
- presnosť sa v odbornom opise dosahuje prídavnými
menami, odbornými termínmi
- využívajú sa len oznamovacie vety
- poradie viet v odseku alebo poradie odsekov môžeme
menil'
- odborné opisy sú v učebniciach, encyklopédiách, v
náučnej literatúre
- názornosť opisu sa zvyšuje ilustráciou
životopis
- text, v ktorom sa vecne uvádzajú základné i údaje o
živote autora
- vyhotovuje sa zväčša ako súčasť iných úradných
písomností (žiadosť, prihláška, dotazník)
- preto sa nazýva úradný životopis
- úradný životopis môžeme napísať ako súvislý text alebo
v bodoch, tzv. štruktúrovaný životopis
- aj v životopise sa odrážajú vlastnosti pisateľa, preto
treba dbať na formálnu úpravu i na štylizáciu textu
a) v úradnom životopise sa vecne vyratúvajú údaje o
mieste a dátume narodenia, o vzdelaní, zamestnaní,
záujmoch, zvláštnych znalostiach (napr. jazykových), príp.
aj o ďalších osobných a pracovných plánoch a rodinných
pomeroch, využíva sa v ňom informačný a opisný slohový
postup, oznamovacie vety a slová bez citového
zafarbenia
b) v beletrizovanom životopise sa vyberajú len niektoré,
podľa autora zaujímavé a dôležité údaje, autor ich nielen
vymenúva, ale aj komentuje a hodnotí (teda vyjadruje
svoj osobný postoj), kombinuje sa v ňom rozprávací,
opisný aj výkladový slohový postup, na zdôraznenie
osobného postoja využíva všetky typy viet podľa
komunikačného zámeru a slová s citovým zafarbením
opis osoby
- zachytáva vonkajší vzhľad: postavu, chôdzu, tvár, vlasy,
hlas, oblečenie a pod.
- charakteristika je výstižný opis, zdôraznenie základných
vlastností osoby, veci alebo javu
- ak je opis osoby (osôb) zameraný na najvýraznejšie,
najtypickejšie znaky a vlastnosti, vzniká charakteristika:
a) vonkajšia charakteristika - zameraná na
najtypickejšie vonkajšie znaky
b) vnútorná charakteristika - zameriava sa na povahu
človeka, jeho schopnosti a vlastnosti
a) priama charakteristika - ak opisujeme povahu a
vlastnosti človeka priamo - pomocou prídavných a
podstatných mien, pr. je múdry
b) nepriama charakteristika - ak opisujeme človeka cez
jeho konanie a správanie, z čoho vyplývajú vlastnosti
postavy, pr. neprejdeš mu cez rozum
karikatúra
- je osobitným druhom charakteristiky
- v karikatúrnom opise sa niektoré veci hyperbolizujú
(zveličujú), zatiaľ čo iné sa zamlčujú alebo zastierajú
- jej cieľom je vyvolať komický alebo satirický (výsmešný)
dojem
- využíva sa v literatúre, hudbe aj vo výtvarníctve
úvaha
- patrí k útvarom výkladového slohového postupu
- vysvetľuje sa v nej istý problém (hľadajú sa jeho príčiny,
dôsledky, rozoberajú sa vzťahy medzi javmi)
- neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa
posudzujú z nového hľadiska
- autor uvažuje o danom jave (nemusí ísť vždy iba o
vedecký problém, ale napr. aj o spoločenský jav), pričom
prejavuje svoj osobný postoj
- úvaha je výklad s výrazným osobným ladením
- osobné ladenie úvahy sa premieta do použitých
jazykových prostriedkov
- využívajú sa slová s citovým zafarbením, štylisticky
príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a
antonymá, zaujímavo utvorené slová, hodnotiace častice,
ba aj citoslovcia
- spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová
cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti
- v úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy
viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s
rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami
- osobitne zaujímavé sú opytovacie vety, na niektoré
autor neočakáva odpoveď, ale chce nimi podnietiť čitateľa
k uvažovaniu, iné otázky napovedajú čitateľovi odpoveď
referát
- patrí k žánrom náučného štýlu
- informačný slohový postup sa v ňom mieša s výkladom
a opisom
- podľa toho, či prevláda informácia alebo výklad, referát
buď' vecne a obšírne informuje o výsledkoch vedeckého
výskumu, alebo vysvetľuje dosiahnuté vedecké riešenia a
postupy
- jednotlivé tematické celky jadra sú samostatné, ale majú
na seba logicky (svojím obsahom) nadväzovať
- úvod a záver sú stručné, v úvode zväčša vysvetlíme,
prečo sme si vybrali istú tému alebo na čo sa v referáte
zameriame, v závere zhrnieme výsledky alebo
zdôrazníme význam povedaného
- používa sa v ňom veľa odborných termínov
- referát sa síce prednáša ústne, ale je vopred písomne
pripravený
- pri ústnom prednese treba dodržiavať tieto zásady:
1. hovoriť primerane hlasno
2. zreteľne a správne vyslovovať
3. nadviazať očný kontakt s poslucháčmi (nečítať celý
referát z papiera bez toho, aby sme niečo voľne
nedoplnili, nezdôraznili, nezopakovali, pričom
hľadíme poslucháčom do očí)
4. stáť uvoľnene, ale vzpriamene (neopierať sa celým
telom o podložku a pod.)
5. používať len strohé gestá a mimiku
- referát môžeme doplniť o obrazový, zvukový a iný
dokladový materiál, pričom si zvolíme primeraný spôsob
jeho predvedenia (premietanie, rozdáme vopred rôzne
nákresy schém a grafov, nakreslíme ich na tabuľu...)
slávnostný prejav
- je oficiálna pripravená reč, prednesená pri zvlášť
slávnostnej príležitosti (pri gratulácii, uvítaní, pohrebe, pri
oslave nejakého jubilea a pod.)
- aby slávnostná reč vyznela majestátne, má byť
prednesená precítene a s primeraným pátosom, aby u
poslucháčov vzbudila obdiv a uznanie
- docieli sa to používaním zvolacích viet, rečníckych
otázok, citátov, metafor, synoným, prirovnaní, atď.
- slávnostné prejavy sa členia na:
1) verejné:
a) slávnostné - jubilejné, spomienkové, gratulačné
b) rámcové - privítací, otvárací, záverový, pozdravný
2) rodinné: prejavy na sobášoch, pohreboch, pri
výročiach, pri uvítaní novorodeniatok a pod.
diskusia
- organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá
smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého
problému, ku kompromisu
- diskusia je verejná, počíta s aktívnou účasťou viacerých
osôb
- využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva
- úloha moderátora v diskusii:
- v úvode diskusie oznámiť cieľ a tému stretnutia, privítať
a predstaviť prítomných
- v priebehu diskusie upozorňovať na dôležité veci, ku
ktorým: by sa mali účastníci diskusie vyjadriť; usmerňovať
diskusiu, klásť otázky, dať priestor všetkým účastníkom,
nedovoliť prílišné odbiehanie od témy
- na záver diskusie zhrnúť jednotlivé názory a zladiť
stanoviská: do nejakého spoločného postoja; poďakovať
sa za aktívnu účasť všetkým diskutujúcim
úlohou diskutéra v diskusii:
- zaujať postoje k problematike
- svoje názory sa snažiť podoprieť množstvom rozumných
tvrdení (argumentov) alebo príkladov
- správať sa ohľaduplne k ostatným účastníkom diskusie:
ne skákať im do reči, počúvať ich a nadväzovať na ich
tvrdenia, neodbočovať od témy
- pokúsiť sa v komunikácii použiť aj neverbálne
prostriedky (kontakt očí, mimika, gestá...), využiť vhodnú
melódiu, silu hlasu, dôraz...
polemika
- ostrá verejná (ústna alebo písomná) výmena názorov
s citovým vyjadrovaním postoja a hodnotenia
- mali by sa používať presvedčivé protiargumenty bez
osobných útokov či nadávok
- v polemike síce kritizujeme názory iných a obraňujeme
svoj vlastný názor, ale snažíme sa dospieť k spoločnému
stanovisku